Japonsky zapisnik (april, maj 2012)

Kjoto je po Tokiu osviezujuco pokojne, zelene, priestranne. A to tu pritom zije 1,5 miliona obyvatelov. Vtipkujeme, ze to je taka japonska Praha. A fakt, namestie pred radnicou by mohlo byt v hociktorom stredoeuropskom meste. Vonku posedavaju na lavickach postarsi obcania, deti si kopu loptu. Budovy naokolo su trosku osumele. Podzemne chodby metra su siroke a prazdne, akoby ich stavali pre viac ludi, ako tu skutocne zije. Az cakam, ze sa z reproduktorov ozve – pristi stanice Mustek.
Ludia su menej uponahlani ako v Tokiu. V metre sa nam prihovori skupina chlapcov v skolskych uniformach, chcu vediet odkial sme. Najprv nam sice trva, kym desifrujeme, co sa pytaju, ale nakoniec sa dohovorime. Po obligatnom Germany, nasleduje Australia, potom Thajsko (?) a Francuzsko. Ked im hovorime, ze Slovakia, zopakuju ooo Srovaakia a pred odchodom z vlaku sa nam uklonaju az po zem. Japonski pubertaci…